Krásna a šarmantná, s podrezaným jazykom :) Bloguje, moderuje, tvorí tričká, venuje sa relácii Postav dom, zasaď strom, hrá a stará sa o svoje dve krásne dcérky. Je ako uragán, v dobrom slova zmysle. Príjemná herečka, scenáristka, dramaturgička Kristína Farkašová.
Vyštudovala si divadelnú dramaturgiu. Viacej ťa však ľudia vnímajú ako herečku. Kedy bol u teba ten prvý impulz, že áno chcem hrať?
Nikdy som nemala taký impulz. Ono to raz nejako náhodne prišlo a potom druhýkrát a potom tretí a potom som zistila, že ma to vie živiť, tak som to ďalej neriešila a žila si. Tak sa zo mňa stala naraz herečka – v Radošinskom naivnom divadle a tiež v seriáli Rodinné Tajomstvá. Nakoľko ma táto práca nesmierne bavila a nikdy, ani doteraz, som herectvo ako prácu nevnímala. Je to niečo, čo ma neskutočne baví a napĺňa a navyše to môžem kombinovať s ďalšími „zábavnými profesiami“.
Čím si ťa získal svet filmu a divadla?
Dávaš ťažké otázky. Keďže je môj ocko herec, vyrastala som v divadle a je to pre mňa to najprirodzenejšie prostredie na svete. Trávila som tam detstvo, pubertu…tak som asi nemala veľa možností stať sa zo dňa na deň napríklad lekárkou. :-) Čím si ma ten svet získal neviem popísať. To len cítim.
Neviem sa dočkať tvojej knihy. Kedy ju vydávaš?
Na jeseň.
Skús ju popísať našim čitateľkám, na čo sa v nej môžu tešiť.
Na príbehy jednej matky s dvojičkami, na karikatúry môjho otca, na srandu a pásiky.
Si známa svojím citom pre módu. Kde čerpáš inšpiráciu pre svoje outfity?
Som známa citom pre módu? To teda veľmi pekne ďakujem. Mám asi dosť svojský štýl, ale nikdy som nemala potrebu to nejako skúmať. Musím povedať, že veľmi rada browsujem po módnych blogoch, som jemne závislá na Pintereste a pravidelne sledujem dianie medzi módnymi dizajnérmi. A samozrejme…pozerám sa na ľudí. Móda mi je veľmi blízka, baví ma sledovať, ako sa konečne už aj u nás oblieka veľa ľudí do toho, čo sa im páči, v čom sa cítia dobre a nie len do toho, čo sa „má nosiť“. Milujem úlety. A milujem obliekať svoje deti, ktoré sú dvojičky. Neobliekam ich rovnako, kombinujem veci tak, aby boli rovnaké a zároveň nie. Je to taká moja stylistická výzva!
V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
S mojou kamarátkou sme si dali také srandovné predsavzatie na pozdvihnutie našej ženskosti a povedali si, že budeme nosiť sukne. Takže momentálne mám najradšej sukne. Keďže som viac chalaňka, ako žena, je to pre mňa „sukňová revolúcia“. A veľmi príjemná. No a vždy, ale že naozaj vždy mám na sebe niečo pásikavé. To je moja vážna úchylka.
Máš aj tzv. čiernu listinu čo by si si určite neobliekla?
Asi ani nie. Nenosím napríklad topánky na podpätkoch. Ale aj tie sa mi zrejme k tým sukniam za chvíľu pridružia. A bolo milión vecí, o ktorých som si myslela, že ich na seba nikdy nedám a teraz sa ich neviem nabažiť. V každom prípade mám trochu des z jesenného trendu, ktorým budú 70te roky…..ako tomu prídem na chuť, naozaj netuším.
Tvoje pásikavé tričká sú fenomén. Čo ťa inšpiruje pri ich tvorbe a ako vznikol nápad začať tvoriť tieto vtipné tričká?
Prvé tričko som asi pred desiatimi rokmi namaľovala svojmu vtedajšiemu frajerovi. A potom kamarátom a potom kamarátom ich kamarátov. A nejako sa to nakopilo tak, že keď som na materskej potrebovala zarobiť na plávanie pre naše deti, vymyslela som kolekciu „drzé decko“ a nejako som sa „rozšoupla“. (smiech) A teraz chodím po ulici a okolo mňa veľa ľudí v mojich tričkách. Až by som ich vyobjímala od radosti. To, že ľudia nosia Koláčovské tričká je dobrou správou pre našu krajinu…veľa ľudí ma zmysel pre humor a sebairóniu.
Si krásna žena. Prezraď nám, ako sa o seba staráš?
Ty a nejdeš po mne trošku? (smiech) Raz za tri týždne idem ku kaderníčke na farbu a inak toho moc nerobím. Používam krém proti akné.. (smiech), nakoľko mám naozaj problematickú pleť. Som rada, ak si stihnem umyť vlasy, zuby si umývam pravidelne. Tuším mám aj nohy oholené, ale ruku do ohňa za to nedám. (smiech)
Ktorý kozmetický produkt nemôže chýbať v tvojej výbave?
V tomto mám úplne jasno. Moje vlasy už roky rokúce používajú kozmetiku CHI. Čo sa týka dekoratívnej kozmetiky, to je jednoznačne GOSH a krémy La Roche Posay. Čo sa týka konkrétnych vychytávok, tak CHI má teraz novú sériu Kardashian a to je koniec! Je tam napríklad suchý šampón, alebo suchý kondicionér – splnené sny každej matky. Od GOSHu jednoznačne maskara Darling Lashes a jemný rúž Forever Lip Shine. Ovšem, u mňa nie je problém nadchnúť sa pre niečo nové. Ale tieto záležitosti ú mojimi stálicami.
Máš krásnu farbu vlasov, platí v tvojom prípade, že si temperamentná a ohnivá? Alebo tvoja kaderníčka pozná dobré ingrediencie? :)
Som temperamentná a ohnivá a mám dobrú kaderníčku. (smiech) Na farbenie chodím každé tri týždne, lebo mi neskutočne rýchlo rastú vlasy. Mám namiešanú špeciálnu farbu a ženy si ju chodia pravidlene pýtať. „Dajte mi ú Farkašovej receptúru“. Naozaj. Je to v kaderníctve Hairline, keby ste ju chceli aj vy .
Máš svoj blog. Čo ťa viedlo k tomu ho založiť? Si grafomanka?
Mala som na materskej príliš veľa mentálneho času. Som vyštudovaná dramaturgička, čiže písanie je moja práca a nejako sa mi tu doma vyskytli dva malé, no neskutočne inšpiratívne objekty. Tak som to všetko spojila a stala som sa blogerkou. Čo sa týka grafomanstva, áno som grafomanka a nehanbím sa za to. (smiech)
Si maminkou dvoch krásnych dcér. Ako ťa zmenilo materstvo?
Nezmenilo ma. Len mi pridalo. Teraz nemyslím tých 26 kíl v tehotenstve. Som to ja a konečne kompletná. Občas o čosi zodpovednejšia a unavenejšia.
V čom sú tvoje dcérky rozdielne?
Absolútne vo všetkom. Ako by ich ani jedna mater nemala.
Si závislá na poriadku a upratovaní. Ako sa táto tvoja závislosť prejavuje?
Neznesiem neumytý kuchynský drez a špinavé podlahy. Ale akože až tak to neznesiem, že kým nie sú čisté, neviem zaspať… A potom mám mnoho iných malých čudných upratovacích manierov, ktoré by som v rámci toho, aby som si zachovala ešte zopár fanúšikov, nerada spomínala…som fakt čudná.
Ako relaxuješ keďže máš asi nedostatok voľného času?
Písaním. A snažím sa zase chodiť do divadla. Jo! A jem!
Čo ťa robí najviac šťastnou?
Dlho rozmýšľam…asi som hladná, keďže mi prvé napadlo, že sushi a pizza, však? Asi sa robím šťastnou ja. Nejako prichádzam na to, že si je naozaj každý strojcom svojho šťastia. Že moje šťastie nemôže byť závislé na nikom inom…i keď, keď sa pozriem na svoje deti a práve sa nebijú, robia ma šťastnou. Ale to sa asi nebije (nie deti, tie sa bijú)..lebo veď ony sú mojou neoddeliteľnou súčasťou.
Ďakujeme a prajeme všetko dobré :)
