Vyštudovala literárnu vedu a germanistiku, promovala z marketingovej komunikácie. Moderovala Ranný magazín aj Zmenáreň. Deväť rokov pracovala ako redaktorka v časopise Emma, momentálne je internou doktorandkou na Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Autorka kníh Predavačky bublín, Bola to len láska, Misia Eva, prísne tajné, V dobrom a v zlom a ešte horšom. Na jeseň tohto roka jej vychádza vo vydavateľstve IKAR román Malá doba ľadová a detská kniha Misia Eva v Thajsku. Vynikajúca spisovateľka, novinárka, moderátorka, žena s citom pre módu a štýl. Nezameniteľná Tamara Heribanová.
Tamara a jej tvorba:
Tamara, študovala si v zahraničí. Ako si vnímala štúdium v inej krajine?
V tom čase som o tom priveľa nerozmýšľala. Brala som život ako šiel a až po rokoch som bilancovala čo bolo príjemné a čo menej. Základnú školu v Rakúsku som začala navštevovať ako deväťročná a najväčší problém mi robil cudzí jazyk. Všetko bolo zrazu v nemčine a s minimálnou prípravou na štarte to nebolo jednoduché. Časom som však miesto štvoriek dostávala trojky, neskôr dvojky a keď som išla na gymnázium do Viedne zo základnej školy v Kittsee som si niesla vysvedčenie s prevahou jednotiek.
Si skvelá spisovateľka, mala si už v detstve lásku k písmenkám?
Od mala som mala rada knihy, vyrastala som totiž v rodine, kde sa veľa diskutovalo aj o literatúre. Každý večer mi rodičia pred spaním čítali. Naviac na viedenskom gymnáziu som mala úžasného nemčinára. Čítal nám z kníh, rozprával sa s nami o nich a učil nás, že práve literatúra prezrádza riešenia, odkrýva charakter ľudí a prostredníctvom nej môžeme nájsť odpovede k mnohým otázkam, ktoré riešime v našich životoch.
Kniha Misia Eva, prísne tajné získala ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska za rok 2012 pre deti. Ako vznikol nápad písať detskú knihu?
Zbožňujem vtipné a láskavé knihy pre deti, napriek tomu, že mám dvadsaťdeväť rokov. Vždy bolo mojím tajným snom napísať detskú knihu. Najskôr som ju písala len tak sama pre seba, potom som ju dala čítať mojim najbližším a keďže sa im páčila, skúsila som šťastie v najväčšom slovenskom vydavateľstve. Do týždňa po odovzdaní rukopisu sa mi ozvali, že majú o knihu záujem. To bola radosť! Lenže to som si vtedy ešte neuvedomovala, že som len na začiatku. Komplikovanejšie ako napísať knihu pre deti bolo azda nájsť ilustrátorku, ktorá by dokázala pretaviť príbeh do vizuálnej podoby, posunúť ho ešte ďalej. To sa mi vďaka Bohu podarilo.
Detská kniha Misia Eva, prísne tajné má pokračovanie. Píšeš radšej pre deti alebo dospelých?
Keď píšem pre deti tak sa pri tvorbe viac zabávam, neexistuje autocenzúra. Dobré je, že keď je už text hotový, putuje k úžasnej ilustrátorke Petre Hilbert a tá hneď začne vymýšľať obrázky, ktoré by príbeh správnym smerom podporili. Milujem to obdobie, keď mi Petra posiela ilustrácie. Pri próze pre dospelého čitateľa som vážnejšia, aj keď sa snažím využívať humor, iróniu, satiru. Ale predsa len to je iné a myslím, že aj ťažšie. Román Malá doba ľadová, ktorý vyjde už ten rok v októbri vznikal dva roky a ja som veľmi šťastná, že knihu editoval jeden z najuznávanejších a najlepších literátov, spisovateľov a kritikov, pán Alexander Halvoník.
Aká bola tvoja najobľúbenejšia kniha v detstve?
Opice z našej police a Pipi dlhá pančucha.
Čo ťa najviac inšpiruje pri tvorbe?
Je to dlhodobý proces. Návalovo ma inšpirujú pochopiteľne veci naokolo, ale aj dobré knihy, ktoré sa ku mne dostanú. V poslednej dobe čítam viac poézie, chcela by som nadobudnúť krajšej vety :) Ale viac ako o inšpirácii je to o trpezlivosti. Napríklad aj teraz už niekoľko mesiacov robím zber materiálu ku knihe, ktorú som ešte nezačala písať. Téma to nebude ľahká, svojím spôsobom to bude dosť ojedinelé, tak som zvedavá či to zvládnem.
Keď píšeš knihu si typická disciplinovaná autorka a píšeš v pravidelných intervaloch alebo naopak čakáš na dotyk múzy?
Na dotyk múzy nečakám, skôr mám všetko naplánované. Nenútim sa keď to nejde, ale vždy mám plán, ktorého sa držím. Ten je veľmi dôležitý. Na druhej strane nájsť si čas na písanie, ponoriť sa do imaginárneho sveta a žiť chvíľu so svojimi postavami- to si vyžaduje jasne rezervovaný čas len a len na písanie. Tohto času by som si priala mať viac.
Ktorých autorov čítaš v súkromí?
Keďže si momentálne na Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied robím doktorát čítam veľa kníh, ktoré súvisia s témou mojej práce. Sú to nemeckí autori a potom musím čítať aj veľa teoretických kníh. Snažím sa to kombinovať s poéziou. Práve teraz mám na nočnom stolíku zbierku básní maďarskej poetky Krisztiny Tóth vo vynikajúcom preklade Gabriely Magovej. Vedľa nej je Fernando Pessoa, Sarah Kirsch a Novalis.
Aký žáner ťa najviac zaujíma v literárnej tvorbe?
Mám rada knihy, po ktorých prečítaní by som si s autorom dala deci bieleho. Také knihy, pri ktorých sa teším, že autor našiel neošúchané literárne riešenie, že priniesol niečo iné či už témou alebo štýlom. A ešte mám rada, keď tie riadky majú srdce, emotivitu, keď sa mi chce pri nich smiať, zároveň plakať. Alebo byť len v tichosti a porozmýšľať nad ich posolstvom.
Aké sú tvoje najbližšie ciele do budúcna?
V októbri vychádza román Malá doba ľadová, mesiac na to detská kniha Misia Eva v Thajsku. Bola by som rada, keby si tieto s láskou písané knižky našli svojich čitateľov a keby ich čitatelia ľúbili aspoň z časti tak ako ľudia, ktorí za nimi stáli. Ďalším cieľom je aby sa naďalej darilo na ceste internej doktorandtky a aby som sa zdokonalovala v tom, čo ešte neviem. No a najväčšia túžba je samozrejme spojená s tým najhlavnejším. Aby sme boli zdraví a šťastní až kým nezazvoní zvoniec…
Tamara a jej ženské ja:
Miluješ cestovanie, ktoré miesto je pre teba cestovateľským snom a prečo?
Veľmi sa mi páčia africké tradičné látky, nádherné sú najmä z Mali a Angoly. Pred štyrmi rokmi som bola v Keni a Tanzánii a celkom často rozmýšľam nad tým, že by som sa do Afriky vrátila.
Ktorá z doposiaľ navštívených krajín v teba zanechala najväčší dojem?
Keďže môj manžel fotí veľa pre portugalské módne časopisy, pomerne často sme v Lisabone. Je to magické mesto s úžasnými, skromnými a srdečnými ľuďmi. Neskutočne rada sa do Portugalska vraciam a vždy keď vystúpim z lietadla cítim sa na sto percent spokojná.
Tvoj cit pre módu je nezameniteľný, si typická nákupná maniačka?
Podľa toho čo znamená typická nákupná maniačka :) Nerada chodím do obchodných domov a nebavia ma nákupy oblečenia s kamoškami. Rada však zavítam do vintage obchodov, teším sa keď nájdem niečo unikátne. /Odporúčam NOX na Ventúrskej 3, aj dnes som tam bola počas obednej pauzy☺/ Sledujem módne trendy a keďže Brani je v módnej brandži, táto sféra sa stala súčasťou nášho života. Dá sa povedať, že mám veľa oblečenia, väčšina je však šitá na mieru alebo kúpená v zahraničí. Na Slovensku si nechávam šiť a ak nakupujem konfekciu, tak zväčša v H&M.
Je o tebe známe, že máš vášeň pre slovenské kroje, prečo?
Lebo sú prekrásne! :) Minulý mesiac som mala stretnutie s jedným belgickým módnym návrhárom a ukazovala som mu časť mojej zbierky. Netajil nadšenie a stále opakoval, že to je to pravé Haute Couture. Jasné, mal pravdu.Veď niektoré rukávce naše staré mamy vyšívali ručne aj niekoľko mesiacov. Odkedy som začala zbierať kroje, snažím sa mať toto hobby podložené aj vedomosťami o daných regiónoch a technikách. Kroje sú moja veľká vášeň a každý kúsok v zbierke má svoj príbeh. Nevymenila by som ich za nič na svete :)
Aký štýl obliekania preferuješ vo svojom súkromí?
Pohodlné, ležérne, kvalitné materiály a konverzky.
Si krásna žena, ako sa o seba staráš?
Ďakujem. Podľa mňa je krásna každá žena. So starostlivosťou to nepreháňam. Snažím sa uvedomovať si dennodenné šťastie a to je viac ako super hydratačný anti-aging krém :) Ale pravdou je, že používam kvalitné krémy z lekárne a dbám aj na to, aby som neprešvihla exspiračný dátum dekoratívnej kozmetiky. Veľa hydratujem a málo sa slním :)
Akú kozmetiku používaš najradšej?
Pleťovú a telovú kozmetiku od Avene, Biodermy, benefit a Clarins. Príjemne ma prekvapilo najnovšie pleťové sérum Forever youth liberator od YSL. Nedám dopustiť na môj očný krém s avokádovým olejom od KIEHL’S. Z dekoratívnej kozmetiky by som vyzdvihla mejkapy od stila cosmetics, sú ľahučké, pleť zkompaktnia, výborne sadnú.
Maľuješ sa často alebo naopak uprednostňuješ prirodzený vzhľad?
Líčenie mám rada jemné, prirodzené, až nahé. Sú celé týždne keď si ani nenanesiem maskaru na mihalnice. Bez jemného mejkapu by som ale neopustila dom. Aha, opustila- v prípade, že by som mala dokonalú pleť, čo nemám :)
Na ktorý kozmetický prípravok nedáš dopustiť?
Balzám na pery Cold Cream od Avéne, odličovacie mlieko pre citlivú pleť takisto od Avéne. Vlasové stajlingové prípravky od Kevin Murphy, najmä anti gravity emulziu, ktorá dodá vlasom objem. Rýchla pomoc je suchý šampón s ovseným mliekom od Klorane, mám ho vždy v kabelke tak ako aj termálnu vodu v spreji.
Ako vnímaš krásu, čo pre teba znamená?
Jedno moje obľúbené príslovie v jidiš hovorí: Nit dos iz sheyn, vos iz sheyn. Nor dos, vos es gefelt. Znamená to, že nie je krásne to, čo je na prvý pohľad krásne, lež to, čo milujeme. Pre mňa je krásne všetko, čo je prirodzené.
Kedy si najviac šťastná?
Najviac šťastná bývam tak trikrát do roka. Keď sa to stane, zastavím sa a v plnej vážnosti si to vychutnávam.
Ako relaxuješ aktívne či pasívne?
Mám skvelého manžela, rodinu a úžasných priateľov. Ak mám chvíľu čas, stretneme sa, spoločne si navaríme, napečieme a do noci sa rozprávame. S Branim radi pozeráme filmy, túľame sa po múzeách, čítame knihy a chodíme na prechádzky.
Ako vyzerá Tamarin bežný deň?
Každý deň vyzerá úplne inak, pretože nemám stereotypné zamestnanie. Zväčša však pracujem okolo deväť hodín na počítači, spať chodievam okolo jednej, druhej a vstávam o pol ôsmej :)
Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré :)
